Hlasnnite pre mna

22. února 2011 v 20:55 | Dominika
Hlásnite pre man prosim na tomto blogu...je tam vlastne piesen od jsutina beiebra pray :) vopred dakujem :)
http://fashion-purple.blog.cz/1102/1-kolo-sonb
 

Časť-26-Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec...:)

21. února 2011 v 20:00 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

26.časť- Zazvonil zvonec a rozpávky je koniec...:)



OCh...Prečo ja mám také hnusné šťastie? No kto to asi bol? Kto iný keď nie Justin... Keď ma uvidel tiež ostal v šoku. Ja nemohla som ani dýchať. Totálne som na tej stoličke skamenela a len som čakala, čo bude ďalej. Chudák videla som ako trpí no a k tomu ešte musel spievať a pri tom pozerať na mňa. Do očí sa mi už hrnuli slzy. Snažila som saich zadržať. Prišli konečné slová piesne a on ma šiel objať. Svetlo sa zhsalo a ja som sa ocitla v nejakom náručí. Čo toje? Niekto ma niekde nesie?? Zrazu prudké svetlo. Videla som Justinovú tvár. On bol ten, ktorý ma niesol. Predpokladám, že niekde do miestnosti za parketom. Položil ma na zem a zadíval sa namňa smutným pohľadom. "Elena...ja...nemôžem dovoliť aby sa to medzi nami takto ukončiloo...ja... prosím nerob mi to..." Ďalej nemohol hovoriť, pretože začal plakať. Len som pozerala. "Justin ty to nechápeš? My nikdy nemôžme byť spolu...Tvoje fanúšičky sú uchotné zabiť ma. Ja nemôžem pochop..." Och..Bolo to také ťažké. Plakal on plakala som aj ja. Objala som ho a snažila sa ho utešiť. "Neboj sa. Pozri všetko bude dobré. Počase namňa zabudneš a nájdeš si niekoho iného. Aj keď ja na teba nikdy nezabudnem." Stále plakal zmohol sa len natoľko. "Nie...Nikdy na teba nezabudnem,pretože ťa strašne milujem. Prosím ostaňme aspoň kamarátmi." "Ale k čomu to bude dobré? Zbytočne si len budeme navzájom ubližovať. Lepšie bude na všetko, čo sme spolu prežili zabudnúť." Ja som už nevláadala hovoriť. Nemohla som. Zrazu ma chytil za hlavu a pobozkal ma. Tak toto si musím zapamätať navždy. Odtrhla som sa a utiekla som preč. Vybehla som s podniku a aj som zabudla na Sebastiána. Veď snáď mi to odpustí. Plakala som ako ešte nikdy. Všetko sa zo mňa teraz vyplavilo na povrch. Cítila som ako keby mi niekto trhal srdce z tela. Ako keby moje srdce už nebolo kompletné. Polovika z neho ostala pri Justinovi. Už som ďalej nemohla utekať. Nevládala som. Našla som najbližšiu lavičku a sadla som si na ňu. Bolo už veľa hodín. Celkom som zabudla, že som mame sľúbila, že o 23:00 budem doma. No nemohla somísť ďalej. Plakala som a plakala. Predstavovala som si všetky okamihy, ktoré sme z Justinom prežili. Strašne to bolelo. Nikto nebol nablízku aby mi pomohol. Keď som sa trochu ukľudnila skúsila som sa postaviť. Zvládla som to. Teraz už len pomaličky domov. Nebolo to ďaleko. To jediné ma držalo pri zmysloch. Zrazu som začula zvoniť mobil. Bol to Justin. Nemôžem to zdvihnúť. Ale on zvonil a zvonil , až som nakoniec zdvihla. "Elena som pred tvojím domom. Kde si?" "Ja zachvíľu som ta. A čo ty tam robíš? Nepochopil si , že už sme spolu skončili? " Kričala som uplakaným hlasom do telefónu. "Len prídi. " Povedal rozrušene a zložil. Už som v ďiaľke videla náš dom. Ale všade okolo neho boli svetlá. Čo to?? Keď som podišla bližšie videla som, že všade boli reportéry. Stál tam aj Sebastián a moja matka , ktorá vyzerala docela spokojne na to ako som vyzerala ja. Keď som prišla bližšie k Justinovi , chytil ma za ruku. Ke´d to urobil všetky mikrofóny sa pchali pod jeho ústa. Začal : "Elena. Tuto ti chcem povedať ako veľmi ťa milujem a nehcem ťa nikdy v živote straťiť. Preto aby som bol s tebou sa vzdávam celej svojej slávy. Budem žiť ako normalný chlapec. Bez svojej kariery. Hudbu budem robiť už len a len pre teba. A budem ťa milovať do konca svojho života. Prosím povedz, že s tým súhlasíš." Ja bola som v takých rozpakoch a všetky tie svetlá a kamery a ja to som mu nemohla dovoliť ale niečo v mojom vnúttri mi povedalo, že to tak bude dobré. Jednoducho som odvetila. "Áno." Potom ma už len objal a pobozkal...

Tak a mate tu poslednu cast...Dufam ze sa vam tento pribeh paacil a prosim aby ste to vsetci komentovali a vyjadrili svoje naozry. aky ste mali pocit ked ste to citali co sa vam pacilo co niee ....:) Som rada ze mozem zacat nvoy pribeh ae ten zacnem pisat az cez prazdniny pretoze ete presne neviem o com bude :) Dakujem vam vsetkym ktory ste tento pribeh citali :)

Časť 25-Klub

20. února 2011 v 18:45 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

25.časť- Klub



Prešiel týždeň a ja som sa so Sebastiánom zblížila trochu viac. Na Justina som ešte úplne nezabudla ale snažila som sa. Prave som si otvorila facebook a tam mi vyskočil článok z Justinom. Neklikla by som naň, keby som tam nezbadala moju fotku , keď ma tie bláznivé faninky dobili. Písalo sa tam: Románik sa skončil? Rozhodli sa to ukončiť po bitke? Všetko nasvedčuje tomu, že áno. Fanúšičky môžu byť opäť spokojné.
No jásné. Veď majú to čo chceli. Ďalej som to neriešila a vypla som to. Zbehla som do kuchyne za mojou mamkou. "Mamy dnes večer  idem so Sebastiánom do mestského klubu. Je to tam dosť dráhe ale Sebastián ma zjavne penazí dosť. Takže sa zdržím cca do 23:00. Môže byť?" "Jasné moja. Len nič nevyvedte." "Jasné." Usmiala som sa a išla som sa chystať, pretože za pár minút tu bude Sebastián. Obliekla som si krásne diskotekové šaty:

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://m3.aimg.sk/bazar/img4_3299864_01614537cbba9a5174217968bef14c47.jpg&imgrefurl=http://oblecenie.bazar.sk/3299864-fialove-saty-nove&usg=___7SySC-jOoda_t7aU7q7608B8E4=&h=270&w=270&sz=22&hl=sk&start=84&zoom=1&tbnid=ZPcjpyth6zOGAM:&tbnh=123&tbnw=122&ei=5kphTcvbF4WDOr7Fqc4N&prev=/images%3Fq%3Dkratke%2Bfialove%2Bsaty%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:10%2C1686&itbs=1&iact=rc&dur=263&oei=0kphTfuyHM2Cswa47dC5CA&page=5&ndsp=24&ved=1t:429,r:11,s:84&tx=7&ty=20&biw=1024&bih=528

Namaľovala som sa, učesala si vlasy a už som počula zvonček. Rýchlo som zbehla po schodoch obula sa zakričala mamke: "Ahoj" A otvorila som dvere. Stál tam. "Ahoj." POzdravila som. "Ahoj. Vyzeráš úchvatne." Povedal podišiel ku mne a dal mi pusu na líce. Usmiali sme sa na seba a vybrali sme sa k podniku na jeho aute.Bol odomňňa o 2 roky starší takže už mal vodičák. Keď sme platili vstupné uvedomila som si, že sem musia chodiť len poriadne bohatý ľudia. Ale pre Sebastiaána to asi nebol problém. Bol tiež nahodený skvele a tie veci určite nestáli len niekoľko eur. Vošli sme dnu a ja som sa len ohúrene pozerala. Tak toto bol naozaj skvelý klub. Všade blikali svetlá parket bol plný a po bokoch bolo veľa priestoru na sedenie. Pobrali sme sa k voľnému boxu a sadli sme si. Ochvíľu k nám prišiel čašníík. Objednala som si iba colu. Sebastián tiež. Bol to veľmi dobrý a zodpovedný chlapec. A tento podnik vyzeral tiež fajn. Všetky tie decká sa príjemne zabávali. Kým sme ťakali  na Colu Sebastián sa ma opýtal. " Nechceš si ísť zatancovať?" A hodil na mňa ten krásny pohľad pripomínajúci Justina. Nemohla som odolať, tak som len prikývla. Začali sme tancovať na Taia Cruza - Dynamite... Skákala som a cítila sa voľná. Konečne. Som sa odreagovala.  Zrazu sa hudba vipla a všetky svetlá zhasli. "Co to?" Pýtala som sa. Nevidela som Sebastiána. Nevidela som nič. Len som čakala. Celá miestnosť stíchla. Zrazu sa ozval neznámy hlas. "Všetci budte pokojný. Terak príde klinec programu. Zaspieva nám tu známy spevák. No na jeho pieseň potrebuje jedného z vás. Bolo by dobré keby to bolo dievča. Takže teraz  moja kamarátka bude chodiť medzi vami a vyberie jedného z vás. " Skončil svoj prejav. Och bola som celá netrpezlíva. Keby sa už tie svetlá zapálili a mohla by som si ísť sadnúť. Takto som nemala šancu dôjsť k nášmu boxu. Zrazu ma niekto chytil za ruku. "Si dievča?" Opýtal sa ma jemný hlas. "Áno." "Dobre tak po´d so mnou na pódium." Čo? Nie nie...Nestihla som zareagovať už ma ťahala za ruku prebíjajúc sa davom. Konečne sme vyšli na pódium a svetlá sa rozsvietili. Všetky pohľady boli uprené na mňa. Hľadala som Sebastiána no nemohla som ho nájsť. Zrazu ma posadili na stoličku. Zasa sa ozval ten hlas. Ale už som videla, že to hovorí muž s hnedou pokožkou. Asi nejaký moderátor. "Tak. Vybrali sme si. A teraz sa to všetko môže začať. Prajem príjemnú zábavu a dúfam, že si naše páry zatancujú. " Opäť sa všetky svetlá zhasli a na scénu prišiel niekto...neviem nevidela som ale vôbec mi nebol známy...keď podišiel bližšie uvidela som v ňom...


Komentujte piste svoje nazory a limit zvysujem na 25 komentov :)
 


Časť 24- Definitívny koniec

19. února 2011 v 11:34 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

24. časť- Definitívny koniec



Achhh. Rozplakala som sa. Konečne sa odtrhol z tej zeme a objal ma. "Prepáááč. Ja sľubujem, že už nikdy sa takéto niečo nestane. Prosíím prepáááč. " "Justin? To nebola tvoja chyba.Nechápeš? My nemôžeme byť spolu. Tohoto som sa najviac obávala a mala som pravdu. Pozri milujem ťa a viem, že aj ty mňa ale nechcem vychádzať na ulicu  s pocitom, že ma niekto zabije. Teraz sa už všetci dozvedia, že som tvoja priateľka. Proste takto to ďalej nepôjde. Budeš na mňa musieť zabudnúť..."
Pozeral sa na mňa šokovane. Čakala som , že niečo povie no on len prikývol, čím jasne vyjadril, že mi dáva za pravdu. Pustil ma, obišiel limuzínu a nasadol si z druhej strany. "Kenny prosím ťa odvez túto slečnu Elenu domov." Keď to hovoril jeho slová vyznievali tak trpko a tak chladne ako keby túto "Slečnu Elenu" ani nepoznal. Chcelo sa mi plakať ale nejako sa tie slzy držali stále vo mne. Konečne sme dorazili pred môj dom. Justin bol celú cestu ticho. Tak som sa vzchopila aspoň na vetu. "Maj sa. Toto je definitívne a ja ti šlubujem, že ma už viac vo svojom živote neuvidíš.Prajem ti veľa šťastia v tvojej karieré. Máš šancu dotiahnuť to ďaleko." Ďalej som nemohla pokračovať. Už mi stekali slzy po tvári. A keď som videla jeho tvár no proste také niečo si neviete predstaviť. Vyzeral ako dieťa , ktoré plače. Jeho krásne oči vtedy vyzerali ešte krajšie. Išlo mi srdce roztrhať. Ale muselo to byť takto. Osud nam proste neprial. "Zbohom" Dostala som zo seba spolu z veľkým vzlykom , trieskla som dverami a rozbehla sa do vnútra. Pred dverami som sa ešte otočila. Musela  som ho vidieť naposledy. No zbadala som už len odchádzajúcu limuzínu v diaľke...Roztvorila som dvere a utekala do izby. Zjavne mamka nebola doma a otec sa ešte stále nevrátil zo služobnej cesty. Keď som vošla do mojej izby ostala som v šoku stáť. Sedel tam Sebastián. Vau. Ale čo tu ten robí? Je to syn maminej kamarátky, s ktorými sme boli najlepší susedia na svete až kým sme sa nepreťahovali sem. Nevidela som ho už roky. A musím povedať, že vyzeral úžasne. "Čo čo ...čo ty tu robíš? " vykoktala som zo seba. "To nieje teraz dôležité.Čo sa ti stalo?" Pýtal sa vystrašene. Och strašne mi pripomínal Justina. Tie jeho oči skoro žiaden rozdiel medzi Justinovimi. To ma donútilo rozplakať sa ešte viac. Vstal z mojej postele a podišiel ku mne. Objal ma a posadil ma na postel. "Povedz mi čo sa ti stalo... " Ja som mu pomaličky všetko vyrozprávala a cítila som sa omnoho lepšie. Už som ani neplakala. On len krútil hlavou. "Ako si sa mohla zapliecť s hviezdou? Musela si vedieť, že to nedopadne dobre. " "Áno ja som to vedela ale ymslela som si....A to je už teraz jedno.... Teraz sa budem z celej sily snažiť o to aby som naňho zabudla..." "A ja ti v tom pomôžem." Povedal a usmial sa namňa. No to asi tažko keď mi ho tak veľmi pripomínaš...Pomyslela som si... "A ty si sa tu skade nabral?" Zmenila som tému. "No vieš moja mama dostala ponuku práce tu u vás. Tak teda sme sa sem presťahovali. No nieje to úžasné???  " "No to vieš že je." Strašne som sa tešila. Vážne som pri ňom zabúdala na Justina. Možno to ani nebude také ťažké. "Tvoja mama odbehla do obchodu. Mal som ti to povedať. " "Okej. Odkaz splnený." Zasmiali sme sa. "Vieš čo idem teraz urobiť? Postrhávať plagáty a vyhodiť všetko čo mi ho bude pripomínať. " "OKej. Tak ja ti s tým pomôžem ak dovolíš...." "Jasné." Usmiali sme sa na seba a pustili sa do práce....


Tak komentujte piste co sa vam pacilo co nie :) Limit je opat 20 komentikov :)

Časť 23-Nehoda?

16. února 2011 v 19:09 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

23.časť-Nehoda?



UUUUUhhhh.Bolo to tak sladkééé. Spomínala som na včerajšok v teplučkej posteli. Nemohla som sa s toho spamätať. Ja ho proste milujem. Pomaly som vstala z posteli pozrela sa na hodinky a zistila, že už je 12 hodín. Ale je Sobota takže mi to úplne nevadí.:D Neviem aký je plán na dnes. Chcela by som sa prejsť do mesta, pretože dnes to vyzeralo na pekné počasie. Zbehla som do kuchyne , kde už sedela moja mama. "Bre ráno." Pozdravila som jej. "Ahoj moja. Čo si dáš na raňajky?? Dnes máme ako obvykle v Sobotu párky. Môže byť?" "Jasnéé.Párky mňam." Len sa usmiala.No čo zbožňujem párky.:D Zasmiala som sa sama na sebe.Keď som dojedla vybehla som sa hore obliecť a namaľovať. Tak a bola som hotová. Možem ísť do mesta. Skoro som zabudla na môj krásny foťáčik. Jasné na také sa nezabúda.Zbehla som po schodoch vzala si vetrovku a zakričala som. "Mami idem do mesta. O dve hodinky sa vrátim:" "Okej. Elena. A dávaj si na seba pozor." "jasné ahoj."
Vybehla som z domu a vybrala sa smerom k mestu. Slniečko krásne svietilo a obloha bola nádherná. Keď som vošla do mesta, prekvapilo ma, že je tam tak málo ľudí a z druhého konca sa ozýval dosť veľký hluk. Rozhodla som sa ísť pozrieť čo sa deje a cestou som pofotila pár umeleckých fotiek. Niečo s toho môžem použiť aj do školského projektu, zamýšľala som sa, keď v tom počujem "Baby baby baby ohhh" To znie ako Justin. Rýchlo som odbočila do uličky a uvidela som to. Kopa ľudí , samozrejme hlavne dievčat natlačených na seba a kričúcich Justin.  Fúúha takže Justin tu má konccert?? To je zaujímavé ako to ten chlapec všetko stíha.Včera ples a dnes koncert. Darmo som sa chcela dostať do predu. Nemala som ani najmenšiu šancu. Bolo tak snáď tisíc ľudí. Je od neho pekné, že robí takýto verejný koncert.:) Vytiahla som foťak a namierila som ho naňho. Už už som chcela stlačiť spúšť keď tu do mňa zrazu niekto drgol. "Čo to?" Pýtala som sa. "Ochh pardoon. Ja som nechcel. Prepáč je tu toľko ľudí a ja nemám záujem pozerať na toho gaya. " Čože? On nazval Justina gayom? Tak to nie. "Ako ty môžeš vedieť či on je gay? Vôbec ho nepoznáš...!" Rozkrikovala som tam naňho."A ty ako vieš , že nieje? Ty ho snáď poznáš?" Zvrieskol namňa a rútil hnusný pohľad. "Áno predstav si, že ho poznám.A dokonca s ním chodím ty pako." Chlapec zjavne ostal v šoku. Skríkla som to dosť nahlas a práve Justinova pesnička skončila, čiže počulo to pár diečat zo zadu. Všetky sa namňa pozreli a keby sa dalo pohľadom zabijíť, som mŕtva. Zrazu sa všetky rozbehli smerom ku mne a zhodili ma na zem. "Pomóóóc " Kričala som. No chlapec sa na mňa iba nepekne pozeral. Dievčatá ma trhali za vlasy a ostátné faninky iba vyvaľovali oči. "Prestaňte ihneď.Stop." Počula som známy hlas v mikrofóne. Zrazu zo mňa niekto strhávala tie baby. Nevidela som kto. Zahmlelo sa mi pred očami a všetko ma strašne bolelo. Niekto ma chytil do náručia a niesol preč. Musel to byť mohutný človek. Hneď mi došlo, že to bude Justinova ochranka. "Toto som od vás vážne nečakal. Môžete sa hanbiť." Zakričal Justin do mikrofónu a asi odišiel z pódia. Ochranka ma položila do limuzíny. Už som videla lepšie a videla som aj to čo by som nerada v tej chvíli videla. Boli to moje ruky a nohy celé doškirabané až do krvi. Myslím, že aj s mojou tvárou to nevyzeralo pekne. Zbadala som Justina ako ku mne uteká. Ostal predomnou zhrozene stáť. "čo ti to urobili?"...

Tak a mate tu dalsiu cast. Dufam ze sa vam bude pacit. No snazila som sa. Limit je opat 20 komentov :)

Časť 22- Valentínsky ples

14. února 2011 v 20:14 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

22.časť-Valentínsky ples



Ostala som v šoku až som zabudla odpovedať. Ale nemohla som tomu uveriť.Ja by som šla na ples s Justinom Bieberom? Vauu. Všimla som si, že sa jeho oči začinajú lesknúť. "Nieee.Neplač.Jasné, že chcem aby si so mnou šiel.Len ja nemôžem uveriť tomu, že ty by si vážne šiel na ten ples so mnou..." Hneď sa usmial a podišiel ku mne. "Ale veď ako si si mohla myslieť, žeby som s tebou nešiel? To máš jasní.Je to na rýchlo ale to vôbec nevadí." A sladučko sa usmial. Zrazu ma pochytila panika. "Ale ja nemám čo na sebaa." Skríkla som. "To nieje problém." Odpovedal pokojne. "Hneď sa môžme pobrať na nákupy." Len som sa usmiala a prikývla som. Obliekli sme sa,nachystali,rozlúčili sa s Chrisom a pobrali sa do mesta. Viezli sme sa na limuzíne a ja som sa cítila báječne. Zastavili sme v takej časti mesta, kde som ešte v živote nebola. Určite tam boli samé značkové obchody. Vytúpili sme a vošli do prvého, lebo sme zbadali vo výklade šaty , ktoré by sa mohli hodiť. Len tak pre istotu som sa pozrela na cenu jedných šiat a skoro som tam odpadla. "Justin. Ale ja si to nemôžem dovoliť. Všetko je tu príliš drahé." Povedala som skleslo. Podišiel ku mne, chytil ma za ruku a zahľadel sa na mňa. "Elena. Ty si s týmto vôbec nerob starosti. Všetko zaplatím ja. Ty sa len dnes nechaj rozmaznávať." "Och tak dobre." Usmiali sme sa na seba a podišli sme ku krásnym fialovomodrým šatám, ktoré sa mi zapáčili na prvý pohľad.

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.friendship-obchody.estranky.sk/archiv/iobrazek/55&imgrefurl=http://www.friendship-obchody.estranky.sk/stranka/obchod-s-damskymi-satami&h=300&w=212&sz=21&tbnid=AhoCbEbVwjCFkM:&tbnh=116&tbnw=82&prev=/images%3Fq%3Dfialove%2Bsaty&zoom=1&q=fialove+saty&hl=sk&usg=__5SOiGWb2edwXubwpv501sTyxr1o=&sa=X&ei=z3NZTcirOYycOsj0iIIF&ved=0CCkQ9QEwBA

"Vyskúšaj si ich." Usmial sa namňa. "Tak dobre." Povedala som hanblivo. Vošla som do kabínky a obliekla som sa. Pozrela som sa do zrkadla a nemohla som uveriť vlastným očiam. Stála tam krásna dáma v krásnych šatách. "Elena môžem sa pozrieť?" Opýtal sa Justin. Nezmohla som sa nejako na slovo iba na slabé "hmmm." Roztvoril záves a zbadala som na jeho tvári krásny úsmev. "Si v nich nádherná.Niečo krajšie ako ty som ešte nevidel." Och. Začala som sa červenať. "Ďakujemm." Povedala som po tichu a sklopila som zrak , pretože som sa začala červenať. Zatiahol záves a ja som sa prezliekla. V obchode som si ešte vybrala krásne modré topánky.

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://img.mimiaukcie.sk/h/as/2/110124/15/b2993893.jpg&imgrefurl=http://www.mimiaukcie.sk/aukce.php%3Fid%3D2993893&usg=__rBXNCqiX3X2rwUN28ySJNBu-awE=&h=437&w=600&sz=63&hl=sk&start=51&zoom=1&tbnid=vKtqEWt0UavtZM:&tbnh=105&tbnw=138&ei=GHVZTZSeA9GZOoS84IwF&prev=/images%3Fq%3Dmodre%2Blodicky%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:10%2C1203&itbs=1&iact=hc&vpx=498&vpy=245&dur=114&hovh=192&hovw=263&tx=174&ty=123&oei=BXVZTcKaCpGfOvmE4P0E&page=4&ndsp=18&ved=1t:429,r:9,s:51&biw=1024&bih=528

Ešte sme dokúpili rôzne doplnky ako je kabela, náušnice, náhrdelník a náramok.

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://sperky-eshop.sk/1775-2110-large/nausnice-z-ocele-velka-modra-ruza.jpg&imgrefurl=http://sperky-eshop.sk/1775-nausnice-z-ocele-velka-modra-ruza.html&usg=__KVBzkeEmoAnMxaiOdkBdDI8LmgE=&h=300&w=300&sz=14&hl=sk&start=148&zoom=1&tbnid=NPaZ3mgCHFPYeM:&tbnh=112&tbnw=114&ei=h3VZTYq2AoGXOpXF5bMF&prev=/images%3Fq%3DModre%2Bnausnice%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:10%2C3267&itbs=1&iact=hc&vpx=501&vpy=220&dur=981&hovh=114&hovw=114&tx=96&ty=142&oei=a3VZTeGeMs2YOqiuvfsE&page=9&ndsp=18&ved=1t:429,r:9,s:148&biw=1024&bih=528

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.oblectese.cz/assets/clanky/2010-05/clanek01145/upload/photo/large_4.jpg&imgrefurl=http://www.oblectese.cz/1145/koralky-jsou-vsude-kolem-nas/&usg=__tpSS-GE4e_zr80R8AcXlmobT-aA=&h=375&w=500&sz=45&hl=sk&start=157&zoom=1&tbnid=7W90fhso8_FwyM:&tbnh=110&tbnw=147&ei=u3VZTb3NEcugOq3N9NoE&prev=/images%3Fq%3DModry%2Bnahrdelnik%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:10%2C3990&itbs=1&iact=hc&vpx=666&vpy=93&dur=50&hovh=167&hovw=223&tx=94&ty=130&oei=pXVZTfneLdDpOZT6_ekE&page=10&ndsp=18&ved=1t:429,r:16,s:157&biw=1024&bih=528

V pokladni Justin všetko zaplatil svojou kreditnou kartou. Keď som videla tú cenu zhrozila som sa. 10 000 eur. Vau. Tak toto bude asi môj najdrahší nákup v živote....V limuzíne som mu povedala. "Môžeš ma odviezť domov? Chcela by som stráviť nejaký ten čas aj s mojou rodinou.:) Zajtra ma môžeš vydvihnúť o 15 00 hod. " "Jasné." Zaviezol ma domov a rozlúčil sa so mnou. Žial nijaká pusa...No čo už. Pozerala som sa za ním až kým mi limuzína nezmyzla s dohľadu a potom som sa s taškami dotrepala do domu. "Ahoj Elena." Privítal ma mamka. "Ahoj." Usmiala som sa. "Kde je otec?" "Odišiel na služobnú cestu." "Aha" "A ako bolo u Justina? A čo mýš v tých taškách? " Zrazu som rozmýšľala či jej povedať, koľko Justin za tieto veci zaplatil.Nakoniec som sa rozhodla za pravdu. Posadili sme sa v obývačke a ja som jej všetko vyrozprávala. No skoro všetko. Vynechala som detaili ako napr. že Justin na mne ležal a podobne :DD "Čože? Dobre som počula? Koľko za tie šaty zaplatil?" Mamka bola v šoku. Nečudujem sa jej. Aj ja som bola strašne prekvapená. "Hovorím ti. 10 000 EUr." "Fúha tak ten chlapec musí mať penazíí." "No to teda jo." "Tak sa mi  nich aspoň ukáž. Musia stáť zato , keď stáli hotový majetok...." "Okej." Išla som sa prezliecť do izby. Dala som si všetky doplnky a vrátila som sa do obývačky. Keď ma mama zbadala vyleteli jej z očí slzy. "Si nádhernáá. Uvedomujem si že už niesi moje malé dievčatko ale veľká slečna." Povedala a objala ma. Aj ja som sa rozplakala. a bolo mi ľúto, že ma nemôže vidieť ocko.Bolo už dosť hodín a ja som sa pobrala spať. Bola som dosť unavená a na plese musím vyzerať predsa fit.:D Zaspávala som s pocitom šťastia a stále som myslela na Justina. Zobudila som sa na pesničku Never say never. "Achhh." Vzdychla som si. Dnes je ten deň. Pozrela som sa na hodinky a skoro som spadla z postele. Boli dve hodiny. No teda. Ja som si ale poriadne pospala. O nie Justin tu bude za hodinu. To nestíham. Rychlo som vstala a pustila sa do príprav. Moja mamka ešte spala. To sa mi zdalo čudné. Ale veď nech si oddýchne. Musí byť z toho všetkého tiež unavená. Začala som s mejkapom. Upravovala som sa a moja tvár vyzerala asi takto.

http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.nevesta.sk/%28S%28zqhk0f55qfyyth45qrc3jn55%29%29/27644.uf.ashx%3Ftn%3D1%26width%3D430%26height%3D287&imgrefurl=http://www.nevesta.sk/%28S%28zqhk0f55qfyyth45qrc3jn55%29%29/Article.print.aspx%3Ftype%3Ddfn.Web.Controls.Articles.Article%26tname%3D~/Skins/nevesta_vianoce/controls/Articles/ArticlesRepeater/ArticlesRepeater_DetailPrint_1.ascx%26pk%3D22726&usg=__ZuPPsucfERkDTf9FmCcj06l6w0Q=&h=286&w=430&sz=31&hl=sk&start=88&zoom=1&tbnid=fqS9PpDU3nuMNM:&tbnh=110&tbnw=144&ei=Z3lZTYTUK8WVOua4iI4F&prev=/images%3Fq%3Dfialove%2Blicenie%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:10%2C2052&itbs=1&iact=hc&vpx=755&vpy=137&dur=278&hovh=149&hovw=223&tx=202&ty=82&oei=UnlZTe3lI4-SOonAufkE&page=6&ndsp=18&ved=1t:429,r:5,s:88&biw=1024&bih=528

A vlasy: http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.svetucesu.com/Article/Image/ples2008/05.jpg&imgrefurl=http://www.svetucesu.com/Article/ples2008.aspx&usg=__Yj0yN9LM6plE9LgiKFpIOk6XUBM=&h=252&w=165&sz=9&hl=sk&start=0&zoom=1&tbnid=9VEsjf-Q2RP-XM:&tbnh=116&tbnw=77&ei=qXlZTb3qDMOeOq_6oaUF&prev=/images%3Fq%3Ducesy%2Bna%2Bples%26hl%3Dsk%26biw%3D1024%26bih%3D528%26tbs%3Disch:1&itbs=1&iact=hc&vpx=587&vpy=110&dur=584&hovh=118&hovw=77&tx=76&ty=86&oei=nXlZTbbRFILrOZXzpYEF&page=1&ndsp=23&ved=1t:429,r:4,s:0

Obliekla som si šaty topánky a ešte som sa ozdobila doplnkami. Bola som nachystaná za rekordný čas. Ešte som mala 10 minút do odchodu. Zobudila som mamku a oznámila som jej , že zachvíľu odchádzam . "moja vyzeráš ako anjelik." "Ďakujem mami." Usmiala som sa. "Pokojne si ešte pospi. Ahoj. " Rozlúčila som sa s ňou a pobozkala ju na líčko. Potom som odišla pred vchod lebo už niekto zvonil. Otvorila som a tám stál Justin v obleku Dolge-gabana. UUUhhh Bol tak sexy. Len sa namňa usmieval a povedal. "Fialová ti vážne pristane. Vyzeráš skvele." "Ďakujeem aj ty si úžasný." "Kým ešte dorazíme na ples, chcel by som ťa niekde vziať." "V pohode." Nasadli sme do limuzíny a vystupovali sme asi za 10 minút.
Vystupovali sme pri veľkej bráne. Justin ju otvoril a pozval ma ďalej. Prišlo mi to smiešne. Po ceste boli rozsýpané lupene ruží. Viedol ma po cestičke až sme došli ku krásnej fontáne, ktorá bola cela obsypaná lupienkami červených ruží. Na boku bola postavená kapela a Justin na moment zmizol. Nemohla som sa vynadívať na tú nádheru a iba som čakala čo bude ďalej. Zrazu sa objavil za mnou z kyticou ruží. Usmial sa namňa a chytil ma za ruku. Podal mi kyticu a zaspieval my spolu s kapelou. One less lonely girl ... Na úvodných slovách ma objal. No pusu som nedostala. No netrápila som sa. Veď som bola s tým najdokonalejším chlapcom na svete.Pomaly sme sa ruka v ruke pobrali k limuzíne aby sme mohli doraziť na náš školský ples. Vystupili sme pred školou a ja som si len užívala pocit ako na nás každy pozeral.Po chvíli ma napadlo ako budú reagovať na Justina niektoré dievčatá. Odpovedal mi na to "Uvidíme." A zasmial sa. Vošli sme do našej telocvične, ktorá bola pekne ozdobená červenými a bielimi balónmi a krepákmi. Svetlá svietili a Dj bol na svojom mieste. Všetko pripravené na veľkú párty. Justin mi pošepol do ucha. "Si tu zo všetkých najkrajšia." Začervenala som sa. A len po tichu som odvetila : "Aj ty." Privítala nás naša triedna ,ktorá do mikrofónu želala príjemmnú zábavu. Začala hrať hudba. Justin ma schytil a vytiahol do stredu parketa. Každý sa na nás pozeral ale ja som si ich nevšímala. Videla som iba jeho krásne oči a cítila som iba jeho ruky , ktoré ma držali v objatí. Unášali sme sa v rytme hudby a boli sme dokonale zladení. Keď hudba dohrala zhasli sa všetky svetlá a Justin ma v tej chvíli pobozkal...


Tak mate tu valentinsku cast ...Dufam ze sa vam bude pacit vazne som si nad tym dala zalezat a snazila som sa vam vynahradit to ze som tu jeden cast nedavala nic :) dufam ze budetee spokojnee. Limit je 20 komentov :) Tak komentujte :)

Časť 21-šok

13. února 2011 v 19:11 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

21.časť-Šok

Zobudila som sa do krásneho rána.Cez okná ku mne dochádzali lúče slnka.Poobzerala som sa okolo seba a zbadala som ho. Krásneho Justinka , ktorý ležal na gauči ako malé bábetko. Mal som chuť ho pohladiť po jeho krásnej tváričke. Podišla som k nemu a naklonila som sa. Tak krásne vonial. Achh. Mala som ho chuť pobozkať. Už som bola celkom blízko no zrazu sa roztvorili dvere a v nich stál Chris. Rýchlo som sa odtiahla a zahanbene som podišla k posteli. Justin ešte stále spal.Nemožnéé. Chris: "Nechcem rušiť.Pardóon." Začal sa smiať. "Vypadni kým ho nezobudíš." Povedala som šeptom. So smiechom zatváral dvere.Justin sa ani nepohol. Podišla som zasa k nemu a chcela som ho zasa pobozkať.No nejako ma schytil a stiahol na seba. Ocitla som sa nejako rovno pod ním. On sa len smial. No ja som sa červenala.Hrozne. "Nemôžeš ma takto strašiť.Uhádol som čo chceš urobiť." Smial sa a smial. No ja som sa cítila dosť nepríjemne a dosť trápne."Ehm Justin mohol by si sa postaviť?" Opýtala som sa . "Ale prečo? Veď ty si am napadla." Smial sa ďalej. Začala som sa s neho smiať už aj ja. Zrazu ma prevrátil tak že som ležala naňom. To už bolo pohodlňejšie. Keď sme sa dosmiali spolu sme v náruči ešte zaspali.Zobudili sme sa asi na obed. Vstali sme a zišli sme do kuchyne najesť sa. "Ahojte vy hrdličky." Privítal nás Chris s úsmevom. "Ahoj." Odzdravili sme mu . "Kde su všetci?" Pytal sa Justin."Museli odísť a tak som tu ostal už len ja a vy.Takže čo spolu podnikneme? " Pýtal sa Chris plný energie a začal skákať po Justinovi. "Neviem ako ty Chris ale ja sa mám v pláne najesť." Povedala som s úsmevom. Mylím si, že nikto si ma nevšímal. Chris sa s Justinom kamarátsky jašil. V pohode.Pomyslela som si. Urobila som si hrianky s maslom a odišla som do obývačky nevšímajúc si vrieskacích chlapcov. Zapla som si telku a počúvala som. Dala som si na kanál našej školy a počúvala som novinky. "V našej škole sa zajtra uskutoční valentýnsky ples. Srdečne vás všetkých pozývame." VAaaaaaaaaau.Ja som už aj na ten ples zabudla. Toľko sa toho udialo a ja som si ani neuvedomila, že zajtra j už Valentína. Do kelu. Veď ja nemám nič na seba. A a čo je horšie nemám partnera.Z toho prekvapenia mi až vypadol tanier z hriankami z ruky.Justin s Chrisom hneď vbehli do izby. Ich pohľady boli určené mojej šokovanej tvári. "Čo sa stalo?" Pýtal sa preľaknutý Justin. "Ja ja ...zajtra je v našej škole alentínsky ples a ja som naňho úplne zabudla a nemám čo na seba a nemám ani partnera. Hovorila som ešte stále v šoku. Justin sa začal s Chrisom smiať. Mne to vôbec neprišlo smiešne. Vybehla som hore schodmi urazená lebo som si myslela , že sa smejú s toho , že nemám partnera. O chvíľu za mno prišiel Justin. "Elena prečo si sem vybehla?" "Lebo ste sa zomňa smiali." "Ale veď my sme sa smiali s toho , že robíš z toho takú vedu.Veď predsa na ples pôjdem s tebou tak ako nemáš partnera..." Zaháčil sa "Či ty so mnou nechceš ísť?"...

Máte tu ďalšiu a dnes ešte napíšem aj druhú.Chcem vám to vynahradiť. Takže likujte a komentujte.:)

časť 20-Párty

6. února 2011 v 20:38 | Dominika |  Príbeh 1: Šťastie alebo smola?

20.časť-Párty


Dnes som sa už zobudila v mojej teplučkej posteli.Vrátila som sa z nemocnice včera.Rana sa zahojila a ja som spokojne mohla pokračovať vo všetkých svojích povinnostiach...Medzi mnou a Justinom to je po mojom úraze iné. Začala som k nemu cíťiť niečo viac.A myslím, že z jeho strany je to rovnaké.Ale jasné,že sa môžem mýliť no po vyznaní lásky som si tým 99 percentne istá...Dnes sa mala u neh doma uskutočniť veľká párty napočesť toho, že som sa vyliečila. Boli pozvaný všetci moji kamaráti a všetci Justinovi kamoši. Párty sa začína o hodinu.To už aby som sa šla chystať. Obliekla som si svoje obľúbené fialové šaty.Musím sa pochváliť.Vyzerám v nich fakt úžasne.:) Ešte sa namaľovať a môže sa ísť. Dala som si mejkap ceruzku tiene lesk na pery a bola som hotová.Čakala som už len na taxík, ktorý ma odvezie k Justinovi. Bolo osem hodín.Čas ísť. Dorazila som pred jeho dom, zazvonila a čakala som kto mi otvorí.Bol to Justin. "Ahoj."Pozdravil s úsmevom. "Ahoj." "Poď ďalej.Zoznámim ťa s pár kamarátmi." "Okej." Chytil ma za ruku a ťahal za sebou. Postupne som sa zoznámila S Mikeom,Julie,Alexandrou,Zoe atď... V rohu som zbadala svoje tri kamarátky. "Justin ospravedlňiš ma na moment?" "Jasné" Podišla som k nim. "Ahojte baby." "Ahoj" Všetky sa na mňa vrhli.Och mám ich tak rada. "Vieš ako sme sa o teba báli? Toto nám už nerob." "nebojte sa.Viac už taká hlúpa nebudem..." Zasmiali sme sa. "Tak a teraz nám vyklop, ťo je medzi tebou a Justinom. "No..ja ..myslím, že ho milujem." Priznala som sa a začala sa červenať. "Váááááááááu." Kričali jedna cez druhú. Iba som sa nad tým pousmiala. Zábava pokračovala v plnom prúde, keď tu Justin prišiel za mnou. "Mohol by som ťa krásne dievča požiadať o tanec,? " Och aký bol len rozkošný. "Áno " Odpovedala som prosto. Tak sme sa presunuli do stredu parketu a začali sme tancovať.Bolo to geniálne. Sadli sme si. Totálne sme spolu ladili. Justin je veľmi dobrý tanečník a ja tiež.:) Ako party bežala pomaly sa dom vyprázdňoval, až sme ostali už iba ja Justin Chris a moje kamošky. Justin navrhol, žeby sme uňho mohli prespať. Tak prečo nie. "Čo tak pozrieť si pekný film? " "Jasné." Skríkli sme všetci a pousadzovali sa. Pozerali sme Karate kid 2. Sedela som pri Justinovi a on ma zrazu chytil do svojho objatia...Pomaličky som zaspávala a zobudila som sa na konci filmu. Rozhodli sme sa že je čas ísť spať a tak sa každý pobral do izieb. Ja som mala spať V justinovej izbe nakoľko tam mal veľkú posteľ a jeden gauč. Ponúkol sa, že bude spať na gauči. Och aký Džentlmen. Keď som sa uložila do postele prišiel ku mne. "Dobrú noc Elena.Spi sladko. " Povedal a dal mi pusu na čelo. "Dobrú noc aj tebe... Ach zaspávala som s pocitom šťastia....


Tak mate tu konecne dalsiu aj ked si myslim ze je nudnaa ae ta co uz :) totalne nemam cas a neviem kedy bude dalsia limit je 25 :)

Prepáááááááááááááááčťe

2. února 2011 v 19:11 | Dominika
Veľmi veľmi sa vám ospravedlňujem no bohužial nestíham písať. Chcem vás poprosiť o trpezlivosť a povedať vám žedalšia časť bude písaná až cez víkend vážne vobec nic nestiham velmi am to mrzi a dufam ze na mna nezanevriete. Prosim vas o tpezlivost a ete raz sa vam velmi ospravedlnujem ...

Prosíím

31. ledna 2011 v 14:55 | Dominika
dajte prosim vas paci sa mi to aj mne aj mojej kamoskee ...dakujem 

http://www.facebook.com/photo.php?fbid=189686564388650&set=o.191120584233424&pid=588201&id=100000419231050#!/photo.php?fbid=196991363644623&set=o.191120584233424&pid=764446&id=100000012832780



http://www.facebook.com/photo.php?fbid=189686564388650&set=o.191120584233424&pid=588201&id=100000419231050#!/photo.php?fbid=196958880314906&set=o.191120584233424&pid=791891&id=100000023855868

Kam dál